Montessori metóda je pomenovaná podľa dr. Márie Montessori, ktorá bola prvou ženou lekárkou v Taliansku. Svoj život venovala deťom, ich vzdelávaniu na základe dlhodobého pozorovania.
V chápaní Montessori je pojem „ učiť deti“ nahradený pripraveným podnetným prostredím. V takomto prostredí sa dieťa vyvíja spontánne v súlade so svojou osobnosťou. Potreba učiť sa, rozumieť okoliu, chápať súvislosti je v deťoch geneticky zakódovaná. Pri výchove a vzdelávaní detí stačí rešpektovať individuálny vývoj a využiť senzitívnu fázu a polaritu pozornosti každého dieťaťa.
ZMYSLOVÁ VÝCHOVA - k prehlbovaniu vnímania vytvorila M.Montessori pestrý zmyslový materiál pre rôzne zmysly a s jeho pomocou sa precvičuje rozlišovanie, porovnávanie, triedenie, pomenovanie.
PRAKTICKÝ ŽIVOT - napomáha získať praxi v týchto oblastiach:
JAZYKOVÝ VÝCHOVA
podporuje rozvoj reči, čítania a písania. Deti sa nenásilnou formou zoznamujú s písmenami už v materskej škole. Pracujú s pomôckami a materiálom, pri ktorom môžu vnímať rozdiely medzi písmenami. K slovám priraďujú konkrétne predmety. Čítanie s porozumením napomáha dieťaťu sa sústrediť a vnímať príbeh ako celok.
ARITMETIKA
matematický rozvoj pôsobí od narodenia, nie až v škôlke. V našej škôlke je matematika práca s konkrétnym materiálom. Na učenie a porozumenie počítania a sčítania sa využívajú rôzne didaktické pomôcky.
Matematické aspekty:
KOZMICKÁ VÝCHOVA
zahŕňa témy z prvouky, vlastivedy, prírodovedy, zemepisu, pohybové, výtvarne a hudobne schopnosti. Integrácia týchto tematických celkov pomáha dieťaťu pochopiť poriadok tohto sveta - všetko spolu súvisí a tvorí jeden celok.
Váš drobček má vek akurát vhodný na dochádzku do škôlky alebo vy potrebujete ísť do práce a ste nútení dať dieťatko do jaslí.
Pripravíte ho na to, rozprávate mu ako v škôlke bude dobre, dieťatko sa teší, akonáhle však uvidí budovu škôlky, zvraští sa mu čelíčko a do očiek sa vtisnú obrovské slzičky. A vám tiež. Ešte sme neboli tak dlho odlúčení, ako to zvládne? Ako to zvládnem ja?
Všelijaké pocity sa vo vás miešajú, keď nesiete plačúce a protestujúce dieťa do škôlky. Vyzúvate mu topánočky, ukazujete jeho skrinku, spoločne zavesíte bundičku. A potom idete do triedy. Pani učiteľka sa milo usmeje a natiahne ruky k dieťatku - a vtedy to začne! Stráášný plač a vresk, dieťa sa od vás nechce odtrhnúť.
Čo vtedy robiť? Vaše dieťatko prechádza vývojovým štádiom, v ktorom sa mu vyvíja pamäť a pomaly sa učí, že ak odídete, tak sa aj vrátite. Jeho plač súvisí s vývojovým strachom z predčasného odlúčenia - teda odlúčenia od matky v čase, keď na to dieťa ešte nie je psychicky pripravené. Ak však zistí, že pokaždé keď odídete a necháte ho s „cudzou tetou“ - pani učiteľkou, sa poň znova vrátite, už nebude mať strach, že ho tam necháte.
Plač dieťatka je naozaj srdcervúci, ale verte tomu, že hneď ako sa dostane medzi deti, plač prestane a dieťa sa začne hrať a komunikovať. Každý deň je zo začiatku taký istý - plač, nervy, stres. Ale pomaly každým ďalším dňom dieťa chápe, že poň prídete a teší sa na vás.
Jedna veľká chyba, ktorú rodičia robia, keď nechávajú plačúce dieťa v škôlke je, že ho bez vysvetlenia nenápadne opustia. Vtedy je dieťatko veľmi nešťastné, lebo nechápe, kde je mama alebo tato. Preto je vhodné, miesto nenápadného odchodu, dieťatku rozumne vysvetliť, že musíte ísť do práce zarábať peniažky, napr. na nejakú hračku, po ktorej dieťa túži, a že určite pre neho prídete. Pek né je, ak dieťatku ukážete na hodinkách - kde bude ručička keď prídete. Dieťa si neuvedomuje dĺžku času stráveného bez vás, uvedomuje si len, že tam nie ste, nevie však ako dlho.
Aj napriek tomu, že dieťa plače, vás vníma, počuje čo mu hovoríte, preto to nevzdávajte a aj plačúcemu dieťaťu vysvetlite prečo odchádzate. Biologické hodiny mu však po čase sami napovedia, kedy poň prídete, ale to je len vec zvyku. Ranný plač pre škôlkou však môže mať aj iné príčiny. Napríklad prichádzajúca choroba - kedy je dieťa prirodzene uplakanejšie, problémy v rodine, sťahovanie, akákoľvek zmena v zabehnutom režime dieťaťa, hádky rodičov - dieťa to všetko veľmi citlivo vníma a môže sa javiť plačlivejšie.
Dieťatko ráno v škôlke plače preto, lebo vás ľúbi. Dajte mu hocikedy a hocikde najavo, že aj vy ho bezmedzne ľúbite a nikdy by ste ho nenechali samého dlhšie ako je treba. Dieťatko to rýchlo pochopí a jeho šťastné očká - keď vás vo dverách uvidí - vás v tom len utvrdia.
Od začiatku školského roka ubehlo pár dní, rodičia môžu spokojne chodiť do práce, o dieťa je dobre postarané. Každý rodič sa teší, keď si jeho ratolesť s úsmevom vykračuje do škôlky a po návrate domov s nadšením rozpráva o nových zážitkoch, kamarátoch, pesničkách a hrách, ktoré sa naučilo.
Avšak nie vždy je na začiatku chodenia do škôlky takýto ideálny. Jedná sa skôr o výnimky, nakoľko každé dieťa si musí zvyknúť na nové prostredie, nových ľudí vo svojom okolí a to najdôležitejšie na čas bez maminy a ocka.
Patríte k rodinám s čerstvým škôlkarom, kde váš drobec ráno spustí nárek, nechce ísť do škôlky a s prekročením jej prahu začína „slzavé údolie”? Verte, nie ste v tom sami, adaptačné problémy u nováčikov v predškolských zariadeniach sú prirodzené, a čo je potešiteľné, aj riešiteľné. Pri fungovaní spolupráce pomyselného trojuholníka Dieťa - Rodič - Učiteľka aj tie najtvrdšie problémové „oriešky“ určite rozlúsknete.
Adaptácia je proces prispôsobovania sa a privykania si na nové skutočnosti. Nejde o patologický jav, adaptácia akéhokoľvek druhu k životu dospelých, aj detí, patrí. Každý z nás však zmeny prijíma inak.
U malých detí je to zložitejšie v tom, že dieťa zmenou, ktorú mu prechod do materskej školy prináša, prichádza o základnú istotu blízkeho okolia, v ktorom sa dokázalo orientovať, kde boli veci, na ktoré si už zvyklo, ktorým rozumelo. Zrazu sa ocitá v neznámom prostredí medzi neznámymi ľuďmi a musí sa s tým nejako vyrovnať.
Okrem celkového zdravého fyzického vývinu dieťaťa a jeho rečových schopností je podstatná sociálno - emocionálna stránka. Ide o ochotu spolupracovať, potrebu byť v kolektíve s rovesníkmi, alebo schopnosť učiť sa nové činnosti. Emocionálny svet malého dieťaťa napĺňa napojenie sa na rodinu, predovšetkým matku, preto sa až v škôlke ukáže, do akej miery je dieťa emocionálne vyspelé a dokáže celodenný pobyt bez rodičov zvládnuť.
Mnohé mamičky navštevujú materské centrá, sledujú svoje deti ako sa aktívne a s potešením zapájajú do hier, ale všetko sa deje za ich prítomnosti. V materskej škole je zrazu dieťa bez svojej najväčšej citovej “opory” a nie vždy sa s tým vie ľahko vyrovnať. Keď ideme napríklad s nováčikmi na prechádzku, nechápu, prečo odchádzame z budovy, prečo sa obliekame a opúšťame miesto, kde ho ráno mamička priviedla. Boja sa, čo keď mama pre nich príde a nenájde ich. Je to dlhodobejší prechodný proces získavania emocionálnej stability a istoty, zvlášť u tých najmenších.
Je to veľmi individuálne, každé dieťa je samostatná osobnosť so svojimi dispozíciami. Treba ale zdôrazniť, keď nastupuje do škôlky dvoj - trojročné dieťa, odlúčenie od mamy si väčšinou odplače. Zo začiatku naňho takmer nič nezaberá, nepočúva, čo mu pani učiteľka hovorí, na cudziu „tetu” nereaguje, jednoducho chce maminu.
Plač je akousi obrannou reakciou, ktorou chcú deti povedať, že rodiča majú radi. Najmä pri rannom lúčení deti poplakávajú. Skúsená učiteľka odpozoruje, či ide o plač ľútostivý, ktorý po ponúknutí nejakej činnosti, knižky, hračky, postupne odznie, alebo o plač vzdorovitý, kedy sa dieťa hnevá na mamu, že ho opustila.
Niektoré deti dokonca zúria a odmietajú všetky možné motivácie. Keď sa dá dieťaťu priestor sa ukľudniť, mať čas pre seba o samote, sledovať hry ostatných detí, upokojí sa a po čase sa medzi deti zapojí samo. Prvé dni, u niekoho aj týždne, deti treba stále uisťovať, že mama na ne nezabudla, že určite pre nich príde.
Deti k nám prichádzajú z rodinného prostredia s určitými návykmi, s odlišným dovtedajším režimom. Nie všetci boli zvyknutí popoludní spávať. Niekedy nás mamičky presviedčajú, že ich dieťa je „nespavec”, určite spať nebude, a hľa, práve ono zaspí medzi prvými.
Dopoludňajšie aktivity a útlm po obede doslova vyzývajú k fáze odpočinku. Detský organizmus v predškolskom veku spánok fyziologicky potrebuje, preto sa snažíme, aby spali všetci. Áno, pre dvoj-trojročné dieťa v začiatočnom období pobytu v škôlke, je fakt, že sa musí prezliecť do pyžamka a spinkať vo veľkej spálni so všetkými deťmi spolu, do určitej miery stresujúci.
Nerozlišuje v tomto veku časové horizonty, pýta sa a strachuje, či už mama nepríde, keď ono musí ísť do postieľky, lebo bolo zvyknuté zaspávať večer, a s rodičmi. Všetko je však otázkou času a privyknutia si na škôlkarsky režim. Niet pohodovejších škôlkarov, ako sú tí, čo si popoludní dobre pospia.
Opäť zdôrazňujem, všetko závisí od typu dieťaťa. U niekoho sa vyskytnú počiatočné problémy s komunikáciou, ani nie tak s učiteľkou, ako s rovesníkmi. Niektoré dieťa rozprávať vyslovene potrebuje, rýchlo si nájde kamaráta, iné za celý deň povie sotva pár viet, pri hre nevyhľadáva spoločnosť. Rôznorodé aktivity a činnosti sa však dostatočne striedajú na to, aby sme každé dieťa zaujali a zapojili do hry.
Jedno reaguje nadšením, druhé opatrnosťou. Deti nadväzujú nové kamarátstva, učia sa požičať hračku, nájsť si svoje miesto v kolektíve. Je na majstrovstve učiteľky, aby všetkých pozitívne usmerňovala.
Deti to vnímajú a nasávajú každou bunkou svojho tela. Preto chodia na začiatku domov tak veľmi unavené.
Dieťa si totiž v škôlke:
A to všetko v rámci jedného dňa! Neviem, či sme ako dospelí takí aktívni počas jedného dňa, ako sú naše 3-ročné ratolesti.
Aby toto všetko zvládlo, dieťa sa počas dňa v škôlke opiera o 4 opory: o svoje telo, o dospelého, o svojich rovesníkov a o určité predmety.
,,Mami, ako funguje auto? Tati, ako vznikne oblak? Prečo lode plávajú?“ A vy len tápate, ako mu to čo najlepšie vysvetliť primerane jeho veku. Alebo vôbec ani odpoveď netušíte? Skúste sa inšpirovať STEM aktivitami. Pri nich sa hráte (a hlavne vzdelávate) vy aj vaše dieťa.
STEM je skratka pozostávajúca z prvých písmen anglických pomenovaní vedných odborov: veda (Sience), technológia (Technology), strojárstvo (Engineering) a matematika (Math). Po roku 2000 jedna štúdia odhalila, že americkí študenti nedosahujú výsledky v disciplínach STEM v rovnakej miere ako študenti z iných krajín. USA sa umiestnila až na 21. mieste (z 30 krajín) v hodnotení vedeckej spôsobilosti a vedomostí u 15-ročných žiakov. Tieto oblasti boli považované za kľúčové pre udržanie prosperity USA. Preto sa kompetentní rozhodli podporovať a rozvíjať myslenie v oblasti STEM disciplín už od maloletých detí v materských škôlkach.
Hlavné dôvody, prečo s malými deťmi riešiť STEM aktivity sú:
Pre lepšiu predstavu vám ponúkame 4 konkrétne príklady na úlohy z oblasti vedy, techniky, strojárstva či matematiky. Samozrejme to nie je všetko a na internete si viete nájsť neskutočne veľa ďalších úloh, kde si deti ,,potrápia“ mozgové bunky, ale zároveň ich hravá forma týchto aktivít bude baviť.
Budete potrebovať plastový vešiak, niekoľko pohárov a šnúrku. Ako rodič im urobte (alebo poproste staršie dieťa nech vám pomôže) závesnú váhu. Na podporu tohto experimentovania treba klásť otázky typu napr. ,,koľko lego kociek váži toto autíčko?“ Používajte rôzne materiály. Kreativite sa medze nekladú.
K tejto úlohe budete potrebovať tlačené materiály v podobe bludísk, inštruktážne kartičky, ktoré si z internetu viete bezplatne stiahnuť. Vaše dieťa na základe pokynov ,,prevedie“ svojho lego panáčika bludiskom. Náročnosť je rôzna – od detí predškolského veku až po študentov stredných škôl, ktorí keď vykonávajú túto činnosť, sa učia odhadnúť perspektívu z iného uhla pohľadu a pomocou navigácie v podobe ,,kódov“ aj základy kódovania.
Pohybovo orientovaná matematická aktivita pomáha deťom pochopiť význam číselných hodnôt. Namiesto zbytočného memorovania ,,1-2-3-4 atď.“ táto hra umožňuje deťom hľadať čísla na lepkách a priraďovať ich ku lepkám, ktoré majú zobrazené určitý počet bodiek (hviezdičiek, banánov alebo čohokoľvek čo vám napadne).
Možno aj vy sa zamýšľate nad tým, že namiesto klasickej škôlky by ste zverili svoje deti do rúk učiteliek zo špecializovaných montessori škôlok. Tie sa snažia pristupovať k svojim žiakom jednotlivo na základe individuálnych potrieb každého z nich. Taktiež chcú u nich dosiahnuť samostatnosť, aby deti vedeli zužitkovať svoje poznatky v praxi. Podporujú aj empatiu a sociálne zručnosti medzi deťmi rôznej vekovej kategórie. Montessori výchova prirodzene zdieľa mnoho charakteristických znakov STEM vzdelávania ako napr. učenie založené na otázkach a praktické učenie, kritické myslenie, otvorené skúmanie a uplatňovanie vlastnej iniciatívy.
Aktivity z oblasti vedy, technológií, matematiky a strojárstva sú jednoznačne dôležité pri rozvoji a formovaní detskej osobnosti a pomôžu sa deťom úspešne pripraviť na budúcnosť vo svete, kde čoraz viac sa bude dbať na tieto stránky. Je však dôležité, aby sa prezentovali deťom spôsobom primeranom ich veku. Ináč by to mohlo vyvolať klesajúci záujem o objavovanie zákonitostí tohto sveta. A to by bola veľká škoda.
Detská kreativita je schopnosť detí vytvárať nové nápady, riešiť problémy, vyjadrovať sa a premýšľať kreatívne. Je to dôležitý aspekt celkového rozvoja dieťaťa už v jasliach. Rozvoj kreativity u detí je dôležitý pre ich celkový intelektuálny, emocionálny a sociálny rast. Spoznajte, ako sa maľovanie v montessori prostredí stáva súčasťou celkového individuálneho a kreatívneho rozvoja detí.
Deti majú obrovskú predstavivosť a kreativitu, takže možnosti maľovania sú skoro nekonečné! V jasliach a materských školách sa každodenne venujú týmto aktivitám, pretože je to doležité pri rozvoji kreativity, ale aj vyjadrení pocitov. V materských školách existuje mnoho spôsobov maľovania a rôznych materiálov, ktoré môžu deti používať na vyjadrenie svojej kreativity. Tu sú niektoré z možností:
ktoré boli dosť nepraktické, neabsorbovali toľko čo dnešné a mamy ich museli pracne a vo veľkom počte ,,vyvárať“ a sušiť? Vtedy hlavne rodičia zúfalo túžili aby dieťa prešlo čo najskôr na nočník, aby odplienkovanie prebehlo čo najrýchlejšie. Súčasné ,,jednorázovky“ ponúkajú komfort pri užívaní, ale aj tu nastane skôr či neskôr ,,zlom“.
Odplienkovanie býva veľmi individuálne. U niekoho prebehne rýchlo a bezproblémovo, iní to majú náročnejšie. Vstupuje do toho veľa faktorov - od pohlavia dieťatka (štatistiky hovoria v prospech dievčatiek pred chlapcami), veku, temperamentu až po okolnosti, ktoré sa dejú aktuálne v jeho živote. Dôležité je pre rodičov byť trpezlivými a začať trénovať použitie nočníka či rovno záchodu keď dieťa je na to psychicky aj fyzicky pripravené. Príliš skoré cvičenie či nátlak môže dieťa stresovať ako aj vytvoriť mu ,,nechuť“ či ,,blok“ chodenia na toaletu.
Tu je zoznam prípadov, ktoré naznačujú, že by ste mohli ísť na ,,to“:
Ak ste si potvrdili, že vyššie uvedené body vaša ratolesť spĺňa, je načase poobzerať sa po nejakom peknom nočníku. Určite si zadovážte aj nepremokavú plachtu na posteľ, veľa detského spodného prádla. Na trhu existujú aj detské knižky o tomto ,,úkone“, ktoré motivujú dieťa. Prinášame vám pár tipov ako na to pri tréningu:
Deti sa vedia naučiť všetko, takže ak sa vám na začiatku nedarí, nezúfajte. Skúste neskôr. Okrem chodenia na toaletu sa v tomto veku deti rýchlo učia aj cudzie jazyky. Viete, ako sa deti do 6 rokov učia cudzí jazyk?
Samozrejme môžu nastať aj komplikácie. Nezačínajte s rušením plienok, keď je dieťa choré alebo sa mu dejú zásadnejšie veci typu narodenie súrodenca, presťahovanie sa, zmena škôlky atď. Buďte pripravení aj na rôzne ,,nehody“, noste so sebou náhradné oblečenie a svoju ratolesť nekarhajte ani neponižujte. Myslite na to, že raz sa to naučí a tešte sa z každého maličkého pokroku v tejto jeho prelomovej životnej fáze.